Založ si blog

Arogancia v žurnalistike – nie, aféra Kovačič vs. Plavčan nie je na smiech, ale na vážne zamyslenie sa

V kontexte nedávnej udalosti, kedy si redaktor TV Markíza Michal Kovačič miestami až násilným spôsobom snažil vynútiť odpoveď od ministra školstva Petra Plavčana, by sme sa mali vážne zamyslieť nad úrovňou našej žurnalistiky. Slovenský volič sa totiž škodoradostne smeje a naďalej konzumuje mediálnu komerciu, ktorú mu mainstream ochotne predkladá, no pravdepodobne si neuvedomuje konzekvencie tohto správania.

To, čo predvčerom (t. j. 27. 2. 2017) predviedol Michal Kovačič je len ďalšou z mnohých smutných ukážok úrovne ale hlavne smerovania slovenskej žurnalistiky. Bez toho aby sme boli voličmi SNS či podporovateľmi tejto koalície, každý v objektivitu veriaci človek musí vnímať na jednej strane neakceptovateľný stupeň arogancie slovenských (snáď ešte stále) žurnalistov a na strane druhej jednoznačnú zaujatosť, neobjektívnosť a tendenčnosť jednotlivých novinárov, často krát vykonávajúcich agitáciu v prospech vybraných politických strán, politikov, resp. v neprospech istej strany. Žurnalistika sa zmenila na tvrdú propagandistickú hru bez pravidiel, hraníc, morálnych zásad a hlavne bez čo i len elementárneho stupňa objektivity. Tento proces má však prinajmenšom dva negatívne dôsledky:

Za prvé, zverejňovaním jednostranných, neúplných, zaujatých a tendenčných článkov či reportážii, ktoré majú jasný cieľ útočiť na len a výlučne jednu skupinu politikov či politickú stranu, jednotlivé médiá a redaktori de facto „ohlupujú“ vlastných čitateľov, nakoľko im neskôr chýbajú informácie z druhej strany a teda ich nepriamo pripravujú o schopnosť argumentovať a kriticky o probléme či kauze uvažovať;

Za druhé, v súčasnej situácii, kedy je väčšina mainstreamu naladená protivládne (a nie len to, mainstream pôsobí ako sekundant opozície, čo ukázala i hrozivá kauza okolo G. Grendela) a dominantne ladí svoje články či reportáže jedným smerom, napomáha čoraz väčšej podpore alternatívnych médii, ktoré sú presýtené nebezpečnými dezinformáciami a konšpiračnými teóriami.

Údajný útek ministra Plavčana nie je na smiech, ale na zamyslenie, nehovoriac o tom, že miestami hraničil s obmedzením osobnej slobody, čo je zároveň vrcholnou ukážkou arogancie žurnalistu (treba tiež dopovedať, že minister Plavčan sa v žiadnom prípade nechoval hulvátsky či agresívne). V súčasnosti sme konfrontovaní nárastom extrémizmu, nenávisti a nedôvery v štandardné médiá. Prestaňme za všetko viniť Mariána Kotlebu či Slobodný vysielač – tieto subjekty len profitujú z marazmu, ktorý sme tu sami vytvorili. Politici i neobjektívne médiá ruka v ruke. Pýtajme sa, prečo ľudia v alternatívu či rôzne extrémistické hnutia a politikov začali veriť. Odpoveď môžeme denne čítať a vidieť v našich mienkotvorných novinách a v neposlednom rade v NR SR.

Na záver si dovolím odcitovať komentár E. Chmelára k nelichotivej situácií v slovenskej žurnalistike:
„Ak prominentný komentátor nadáva oponentom do chumajov, premiérovi do špín a ministrovi odporučí, aby sa zastrelil; ak zástupca šéfredaktora mienkotvorného denníka napíše predsedovi vlády otvorený list, v ktorom mu oznámi, že mu bude tykať, lebo vykanie je prejavom úcty (čo, mimochodom, nie je pravda, lebo v slovenčine je vykanie prejavom štandardnej zdvorilosti, čiže takéto správanie vypovedá len a len o nedostatku slušného správania reprezentanta novín); ak podpredsedníčka parlamentu nazve premiéra „habkajúcim, drzým verklíkom“ a vzápätí sa rozčuľuje nad jeho (!) agresívnym slovníkom a odkáže mu, aby „netrepal“; ak svoju kritiku druhého najvyššieho ústavného činiteľa nevie napísať kultivovane ani univerzitný profesor a žlčovito sa rozčuľuje, ako si to ten Fico (dodajme, že v kultúrnych spoločnostiach sa dodáva k osloveniu a priezvisku pán, krstné meno, prípadne funkcia) dovoľuje „bliakať“ – ak si myslíme, že toto všetko je v poriadku, že je normálne, aby sa takto vyjadrovali tí, ktorí by mali byť akýmisi strážcami slova, sme už dávno za hranicou, kedy sme schopní uvedomiť si, že máme problém“.

Redakcie SME, N či Týždeň, mýlite sa. Morálne spoluzodpovední za vraždu ste i vy

27.02.2018

február 2018 sa zapíše do dejín Slovenskej žurnalistiky čiernym písmom. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky je ohavným činom, ktorý si nutne vyžaduje najprísnejšie viac »

Martin Klus sa zachoval ako Andrej Danko, takto Mariána Kotlebu SaS neporazí

18.08.2017

Víťazstvo Mariána Kotlebu v posledných župných voľbách bolo jasným signálom zmeny uvažovania nahnevaného, dlhodobo frustrovaného voliča bažiaceho po rýchlych, efektívnych a jednoduchých viac »

Andrej Danko i opozícia hrajú partiu, na ktorú však nemajú karty ani schopnosti

09.08.2017

Udalosti v politickom živote Slovenska z posledných dní naplno odkrývajú jeho skutočnú úroveň a zároveň najzraniteľnejšiu časť súčasnej vládnej koalície - neskúsenosť a ego predsedu viac »

kórea

Kontrolný deň v demilitarizovanej zóne: Kórejskí vojaci diskutovali a vymieňali si cigarety

12.12.2018 10:50

Severná a Južná Kórea skontrolovali odstránenie niekoľkých strážnych stanovíšť.

Taliansko, líder, Hnutie piatich hviezd

Taliani žalujú na Francúzov, Brusel sa má pozrieť na ich rozpočet

12.12.2018 10:15

Európsku komisiu by mali znepokojovať aj francúzske rozpočtové plány, nielen tie talianske. Vyhlásil to podpredseda talianskej vlády Luigi Di Maio.

D1 Prešov, západ - Prešov, juh

Tunel Prešov je z tretiny prerazený

12.12.2018 10:00

Práce na dlho očakávanom východnom úseku D1 pri Prešove sa rozbehli.

peniaze, euro

Trump aj brexit spomalia nemeckú ekonomiku

12.12.2018 09:58

Nemecká vláda zhoršila odhad rastu ekonomiky na tento rok. Hospodárstvo by tento rok malo vzrásť o 1,5 až 1,6 %

Jakub Švec

Veci by sme nemali označovať za dobré pretože sa nám páčia, ale niečo by sa nám malo páčiť pre to, že je to dobré.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 41014x
Priemerná čítanosť článkov: 4557x

Autor blogu

Kategórie