Založ si blog

Arogancia v žurnalistike – nie, aféra Kovačič vs. Plavčan nie je na smiech, ale na vážne zamyslenie sa

V kontexte nedávnej udalosti, kedy si redaktor TV Markíza Michal Kovačič miestami až násilným spôsobom snažil vynútiť odpoveď od ministra školstva Petra Plavčana, by sme sa mali vážne zamyslieť nad úrovňou našej žurnalistiky. Slovenský volič sa totiž škodoradostne smeje a naďalej konzumuje mediálnu komerciu, ktorú mu mainstream ochotne predkladá, no pravdepodobne si neuvedomuje konzekvencie tohto správania.

To, čo predvčerom (t. j. 27. 2. 2017) predviedol Michal Kovačič je len ďalšou z mnohých smutných ukážok úrovne ale hlavne smerovania slovenskej žurnalistiky. Bez toho aby sme boli voličmi SNS či podporovateľmi tejto koalície, každý v objektivitu veriaci človek musí vnímať na jednej strane neakceptovateľný stupeň arogancie slovenských (snáď ešte stále) žurnalistov a na strane druhej jednoznačnú zaujatosť, neobjektívnosť a tendenčnosť jednotlivých novinárov, často krát vykonávajúcich agitáciu v prospech vybraných politických strán, politikov, resp. v neprospech istej strany. Žurnalistika sa zmenila na tvrdú propagandistickú hru bez pravidiel, hraníc, morálnych zásad a hlavne bez čo i len elementárneho stupňa objektivity. Tento proces má však prinajmenšom dva negatívne dôsledky:

Za prvé, zverejňovaním jednostranných, neúplných, zaujatých a tendenčných článkov či reportážii, ktoré majú jasný cieľ útočiť na len a výlučne jednu skupinu politikov či politickú stranu, jednotlivé médiá a redaktori de facto „ohlupujú“ vlastných čitateľov, nakoľko im neskôr chýbajú informácie z druhej strany a teda ich nepriamo pripravujú o schopnosť argumentovať a kriticky o probléme či kauze uvažovať;

Za druhé, v súčasnej situácii, kedy je väčšina mainstreamu naladená protivládne (a nie len to, mainstream pôsobí ako sekundant opozície, čo ukázala i hrozivá kauza okolo G. Grendela) a dominantne ladí svoje články či reportáže jedným smerom, napomáha čoraz väčšej podpore alternatívnych médii, ktoré sú presýtené nebezpečnými dezinformáciami a konšpiračnými teóriami.

Údajný útek ministra Plavčana nie je na smiech, ale na zamyslenie, nehovoriac o tom, že miestami hraničil s obmedzením osobnej slobody, čo je zároveň vrcholnou ukážkou arogancie žurnalistu (treba tiež dopovedať, že minister Plavčan sa v žiadnom prípade nechoval hulvátsky či agresívne). V súčasnosti sme konfrontovaní nárastom extrémizmu, nenávisti a nedôvery v štandardné médiá. Prestaňme za všetko viniť Mariána Kotlebu či Slobodný vysielač – tieto subjekty len profitujú z marazmu, ktorý sme tu sami vytvorili. Politici i neobjektívne médiá ruka v ruke. Pýtajme sa, prečo ľudia v alternatívu či rôzne extrémistické hnutia a politikov začali veriť. Odpoveď môžeme denne čítať a vidieť v našich mienkotvorných novinách a v neposlednom rade v NR SR.

Na záver si dovolím odcitovať komentár E. Chmelára k nelichotivej situácií v slovenskej žurnalistike:
„Ak prominentný komentátor nadáva oponentom do chumajov, premiérovi do špín a ministrovi odporučí, aby sa zastrelil; ak zástupca šéfredaktora mienkotvorného denníka napíše predsedovi vlády otvorený list, v ktorom mu oznámi, že mu bude tykať, lebo vykanie je prejavom úcty (čo, mimochodom, nie je pravda, lebo v slovenčine je vykanie prejavom štandardnej zdvorilosti, čiže takéto správanie vypovedá len a len o nedostatku slušného správania reprezentanta novín); ak podpredsedníčka parlamentu nazve premiéra „habkajúcim, drzým verklíkom“ a vzápätí sa rozčuľuje nad jeho (!) agresívnym slovníkom a odkáže mu, aby „netrepal“; ak svoju kritiku druhého najvyššieho ústavného činiteľa nevie napísať kultivovane ani univerzitný profesor a žlčovito sa rozčuľuje, ako si to ten Fico (dodajme, že v kultúrnych spoločnostiach sa dodáva k osloveniu a priezvisku pán, krstné meno, prípadne funkcia) dovoľuje „bliakať“ – ak si myslíme, že toto všetko je v poriadku, že je normálne, aby sa takto vyjadrovali tí, ktorí by mali byť akýmisi strážcami slova, sme už dávno za hranicou, kedy sme schopní uvedomiť si, že máme problém“.

Redakcie SME, N či Týždeň, mýlite sa. Morálne spoluzodpovední za vraždu ste i vy

27.02.2018

február 2018 sa zapíše do dejín Slovenskej žurnalistiky čiernym písmom. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky je ohavným činom, ktorý si nutne vyžaduje najprísnejšie viac »

Martin Klus sa zachoval ako Andrej Danko, takto Mariána Kotlebu SaS neporazí

18.08.2017

Víťazstvo Mariána Kotlebu v posledných župných voľbách bolo jasným signálom zmeny uvažovania nahnevaného, dlhodobo frustrovaného voliča bažiaceho po rýchlych, efektívnych a jednoduchých viac »

Andrej Danko i opozícia hrajú partiu, na ktorú však nemajú karty ani schopnosti

09.08.2017

Udalosti v politickom živote Slovenska z posledných dní naplno odkrývajú jeho skutočnú úroveň a zároveň najzraniteľnejšiu časť súčasnej vládnej koalície - neskúsenosť a ego predsedu viac »

Matteo Salvini

Salvini: Pravicové politické krídlo je 'pravým' ochrancom Európy

22.09.2018 22:08

Na konferencii, ktorú organizovala jedna z menších strán talianskej krajnej pravice vystúpil aj Trumpov bývalý stratég Bannon.

Tragická dopravná nehoda, Prešov

Zrážka autobusu a auta na východe si vyžiadala jednu obeť

22.09.2018 21:00

Leteckí a pozemní záchranári transportovali do nemocnice spolu dve osoby.

Ukrajina Futbal LM finále Liverpool Real

Myrotvorec si začal do databázy zapisovať Ukrajincov s maďarským pasom

22.09.2018 20:04

Ukrajinský portál je spájaný s menom Antona Heraščenka, poslanca ukrajinského parlamentu a poradcu ministra vnútra.

Elektromobil

Žiadne nové autá na benzín či naftu od roku 2025. Pomohlo by to ekológii

22.09.2018 18:56

Ak chceme, aby sa planéta otepľovala pomalšie, v Európy by sa po roku 2025 nemalo dostať do premávky žiadne auto na fosílne palivá.

Jakub Švec

Veci by sme nemali označovať za dobré pretože sa nám páčia, ale niečo by sa nám malo páčiť pre to, že je to dobré.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 40086x
Priemerná čítanosť článkov: 4454x

Autor blogu

Kategórie